Gajary
Obec je doložená v roku 1373. Patrila grófom zo Sv. Jura a Pezinka., po ich vymretí až do r. 1550 Serédyovcom a panstvu Plaveč. Bolo tu sídlo tridsiatkovej stanice, mýta pri brode cez rieku Moravu. Leopold I. udelil obci jarmočné právo, odvtedy sa vyvíjala ako zemepanské mestečko. Za Rákócziho povstania bolo vydrancované. V roku 1720 mali Gajary 110 daňovníkov, v r. 1828 381 domov a 3852 obyvateľov. Pestovali a predávali ranú zeleninu, obchodovali s dobytkom, zaoberali sa spracovaním tŕstia a košikárstvom. V 2 pol. 19. storočia tu bola v prevádzke pálenica.
Web: www.gajary.sk
Kostolište
Kostolište, ležiace 1 km západne od Malaciek, sa nachádza v strede Záhorskej nížiny. V chotári obce bolo rímsko-barbarské sídlo z obdobia pred rozpadom Rímskej ríše z konca 4. storočia. Samotná obec sa spomína v roku 1271. V listine kráľa Ľudovíta Veľkého z roku 1373 sa popisuje odbočka Českej cesty od Holíča cez Malacky do Bratislavy – “per villas Gnár (Gajary), Kykrillen (Kostolište), Malaczka (Malacky), et Stompa (Stupava)” – sa uvádza jej názov ako Kykrillen. Kostolište sa spomína i v listinách Stibora zo Stiboríc z rokov 1420 a 1423 vyhotovených v Holíči, ktorými ju dáva do zálohy svojmu kastelánovi na Plavci Timorovi z Grünberga za 150 kôp pražských grošov. V roku 1553 patrila obec Szerédyovcom a plaveckému panstvu, mala 13 port. V roku 1720 bolo v obci 25 daňovníkov a v roku 1828 tu bolo 86 domov a 626 obyvateľov. V roku 1820 obyvatelia odmietli plniť ťažké feudálne poddanské povinnosti a vzbúrili sa. Časť obyvateľstva sa v minulosti zaoberala pálením dreveného uhlia.
Web: www.kostoliste.sk
Malé Leváre
Chotár osídlený už v eneolite-hromadný nález medených nástrojov. Obec sa spomína v roku 1378. Patrila panstvu Plaveč. V roku 1592 mala 34 rodín, v roku 1720 už 41 daňovníkov a v roku 1828 161 domov a 1171 obyvateľov. V 16. storočí sa tu usadili habáni. Obyvatelia sa venovali poľnohosp., rybolovu a tkáčstvu.
Web: www.malelevare.sk
Veľké Leváre
Chotár obce bol osídlený už v eneolite. Obec sa spomína v roku 1378 na obchodnej ceste z Holíča do Bratislavy. Pôvodne bola strážnou pohraničnou osadou. Do 16. storočia tu bol tridsiatkový úrad. V 16. storočí sa v obci usadili habáni. V roku 1592 je tu doložený habánsky dvor s mlynom, pivovarom, verejným kúpeľom, dielňou na výrobu a brúsenie nožov, 16 usadlostí s pozemkami a 39 usadlostí ostatného obyvateľstva. Habáni chovali 700 oviec, 100 kôz, 100 ošípaných, 60 kráv a 50 jalovíc. Za 32 zlatých ročne boli oslobodení od poddanských povinností. Od roku 1744 sa Veľké Leváre vyvíjali ako zemepanské mestečko s jarmočným a trhovým právom, rozšíreným v roku 1803. V roku 1820 tu bolo 380 domov a 2762 obyvateľov. Od okresného mesta Malacky sú vzdialené 7 km.
Web: www.levare.sk
Studienka
Prvá písomná zmienka o obci s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z roku 1392, kedy v Žigmundovej donácii na Holíč pre Stibora zo Stiboríc sa spomína obec ako Iwanusfalua. Potom sa na dve storočia vytráca z písomných prameňov, aby sa objavila v roku 1592 ako Hausbruun. Pokiaľ je náš predpoklad správny, obec bola v nepokojnom 15. storočí na zániku, ale dosídlením nemecky hovoriacim obyvateľstvom sa kontinuitu podarilo zachovať. A preto sa ústnym podaním dochoval i starý názov obce, a to ako Szentistvánkút. Po obnovení patrila plaveckému panstvu a v roku 1715 mala 5 mlynov a 9 daňovníkov, v roku 1828 to bolo 175 domov a 1256 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohosp., od 18. storočia aj lisovaním ľanového oleja a pálením smoly.
Web: www.obecstudienka.sk
Závod
V priebehu 14. a 15. storočia patrila obec s kostolom postaveným v roku 1339 k holíčskemu panstvu. Pokiaľ sa týka nového názvu obce Zabod, Zavod, je veľmi pravdepodobné, že bol odvodený od maďarského zab = ovos, čo by podporilo teóriu o Závode ako prepriahacej a občerstvovacej stanici na stredovekej diaľkovej obchodnej ceste. Závod bol včlenený do panstva Ostrý Kameň začiatkom 16. storočia. V roku 1608 dáva Martin Czobor do zálohu svoju čiastku v Závode (Zawad) a okolitých obciach Jánovi Keglevicsovi za 1400 florénov i v Závode. V roku 1614 uzavrel Michal Czobor s Alžbetou majetkovú dohodu o rozdelení jej čiastky v ostriežskom panstve. V tejto dohode sa spomína obec Závod, v ktorej v tom čase bolo 12 polovičných usadlostí, 2 domkári, 6 želiarov, 2 opustené celé usadlosti a 8 opustených polovičných usadlostí. V roku 1676 Anna Czoborová ponúkla bratislavskej kapitule ako hypotéku na otcovu pôžičku – obec Závod. V roku 1665 mal Závod 45 rodín, v r. 1720 38 daňovníkov, v roku 1828 bolo v obci 320 domov a 2305 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohosp. a remeslami.
Web: www.obeczavod.sk